Ostatní
Malé dejiny farieb Magicu I - 3.
Zdravím. I keď myseľ väčšiny hráčov už ovládlo rozoberanie kvalít novej edície Gatecrash, ja vás vítam pri treťom (predposlednom) pokračovaní royprávania o dejinách farieb Magicu. Dopredu sa ospravedlňujem za zníženú kvalitu tretej časti môjho spomínania. Obdobie edícii Mirrodin - Lorwyn bolo obdobím, kedy som sa od MtG vzdialil asi najviac. A tak zatiaľ čo sa prvé dve časti trochu odklonili od prvotného zámeru – poukázať na dominanciu modrej – a zmenili sa na spomínanie na dejiny Magicu a jeho jednotlivých formátov, v tejto tretej časti sa zamerám hlavne na to, ako karty jednotlivých edícií ovplyvnili formát legacy (z pohľadu posledných rokov).
Mirrodin
... priniesol artefakty a s nimi nové silné schopnosť – equip a affinity. Modrá dostala práve affinity využívajúcu Thoughtcast, červená pre zmenu Storm balíky posilňujúci Seething Song, a zelená veľmi schopného Troll Ascetic-a. Je ale logické, že v tomto cykle hrali prím artefakty ako Chrome Mox, „prvé vydanie“ Solemn Simulacrum, ktorého veľké chvíľky na štandarde ale ešte len mali prísť s príchodom Titánov, ďalej kontrolný Chalice of the Void, ktorý sa hráva napríklad v Stax-e, sideboardoch Lands deckov, či Loam Control-ov, kombo kúsok Goblin Charbelcher, ktorý viedol k vytvoreniu Belcher-u zabíjajúceho súpera „jedinou Taigou“, či Isochron Scepter, veľmi slušné "účko" ktoré dalo vzniknúť Scepter-Chant balíkom využívajúcim Orim's Chant, alebo Fire/Ice.
Darksteel
... samozrejme pokračovala v dominancii artefaktov. S farebných kúzel tu bol snáď len Echoing Truth, ktorý sa uplatnil v kombo balíkoch ako možnosť zbaviť sa naraz viacerých kópii nepríjemných permanentov súpera. Zato v artefaktoch sa „urodili“ možno najlepšie meče Sword of Fire and Ice a Sword of Light and Shadow – odstavujúce najčastejšie „ničenia“ na jednotlivých formátoch, ďalej prerušovania obchádzajúci Aether Vial – ktorý sa hral/hráva v Goblinoch a teraz hlavne v Merfolkoch, kontrolná Trinisphere tiež súčasť Stax-ov, ale hlavne Arcbound Ravager, ktorý dal (spolu s pár ďalšími kartami) vzniknúť silnej a tiež skrz formáty prechádzajúcej Affinite.
Fifth Dawn
.. priniesol šikovnú schopnosť scry - umožňujúcu manipulovať s knižnicou i inej farbe ako modrej, s ktorej boli najviac využívané asi modré Serum Visions a červený Magma Jet, ďalej modrej posilu v podobe Trinket Mága - súčasť Stiflenought-u a Painter's Grindstone balíkov (kde hľadal práve Tempestový Grindstone). S artefaktov Cranial Plating zapadli do Affinity, výborné Crucible of Worlds a kontrolné Engineered Explosives dali čochvíľa vzniknúť rôznym variantom Loam a Lands deckov, a nakoniec „modré“ Vedalken Shackles sa svojho času uplatnili v rôznych (i neskôr vzniknutých) modrých kontroloch od celomodrých Mono Blue Control-ov, cez CounterTop až po Bant. Na záver len malý osobný postreh. Zdá sa mi, že to Wizardi s tým množstvom (i keď dobrých) artefaktov trochu prehnali. Pričom nedávno sa to stalo opäť. Ja neviem .... to by jeden musel byť Urza, alebo minimálne Mishra aby to dokázal patrične oceniť. Ale to je iba môj osobný názor.
Champions of Kamigawa
... nebola považovaná (podobne ako nasledujúce dve) za nejakú extra silnú edíciu. I keď priniesla pár pekných kúskov. Bielej Isamaru, Hound of Konda, súčasť „obnovených“ Bielych koní, a svojho času asi to najlepšie čo jednomanové bytosti v agro sekcii mohli ponúknuť. Modrej variáciu na Intuition - Gifts Ungiven, a červenej momentálne na Moderne vychyteného Kiki-Jiki, Mirror Breaker-a, ktorý bol „vtedy“ súčasťou Goblinov. Ale blysla sa i zelená. Získala Sakura-Tribe Elder-a, comon ktorý bol v čase, keď ešte šiel damage na stack (... to boli časy) jedným z najlepších manových urýchlení. Ďalej to bola dodnes dominantná súčasť Kombo elfov „countripová“ Glimpse of Nature. Všetkých a všetko ale zatienila „skrz formáty idúca“ Sensei´s Divining Top, ktorá okrem iného dala „onedlho“ vzniknúť silnému CounterTop-u a vytvorila silnú dvojku s (čoskoro v Ravnice vydaným) Dark Confidant-om v BW Confidante.
Betrayers of Kamigawa
... už na tom bola horšie. Niečo hrateľné získala iba modrá a síce Kiru, Great Glass-Spinner, ktorá sa svojho času hrávala ako jediný nie-merfolk v Merfolkoch a Ninja of the Deep Hours, hrávanú buď v Ninjas balíkoch, alebo dokonca ako jedinú nie-faeriu vo Faeries. Ale bola tu samozrejme i hlavná hviezda edície a celého bloku Umezawa´s Jitte. Asi "best equip forever" a určite ten najlepší equip do vydania Batterskull (a možno i potom) a naozaj broken artefakt. Čo som počul, tak sa po vydaní hrávala tak často, ako „svojho času“ Cursed Scroll.
Saviors of Kamigawa
... nech sa namáham ako chcem, okrem Pithing Needle neviem prísť na žiadnu kartu, ktorá by bola z tejto edície a bola by nejakým trvalým prínosom. Určite sa nejaké karty hrali na štandarde, ale ako som povedal, vtedy som „u toho“ nebol takže to neviem posúdiť. A i Needle stúplo trochu na cene až o „čosi“ neskôr, keď hráči zistili, že dokáže „vypínať“ i Planeswalkerov.
Deviata edícia
... ukázala ako „postúpil čas“. Vyšli v nej totiž dve jednomanovky, ktoré by pred takými 7 – 8 rokmi vyvolali úplnú eufóriu, no „teraz“ bielym Savannah Lions a červenej Kird Ape – aj keď každý ocenil ich prínos - pripadol viac menej osud nostalgickej spomienky. Táto edícia tak bola podobná väčšine vtedajších základných edícii. Každá farba tu mala niečo – biela ďalej napríklad Wrath of God a Weathered Wayfarer-a, modrá Polymorph-a a znovu „iba“ Mana Leak, čierna Phyrexian Arenu a zombijského lorda Lord of the Undead, červená Blood Moon a Goblin Kinga a nakoniec zelená svojho Elvish Champion-a a Verdant Force. Avšak tieto karty iba „zapadli“ do existujúcich stratégií. Filozofiu - iba nerecyklovať, ale vydať i niečo nové a poriadne i v základnej sade - tak túto filozofiu si Wizardi osvojili až trochu neskôr.
Ravnica
... bola po „trochu slabšom“ Kamigawa bloku, návratom k silnejším edíciam. A bola to edícia pestrá, zábavná a zlatá (doslova i metaforicky). Modrá tu síce našla svoj „kombo dohľadajúci a kombo strážiaci“ Remand, no po dlhej dobe lepšie obišla zelená – Life from the Loam sa stal základom „celého radu“ Loam deckov, a Golgari Grave-Troll sa stal hlavným „bijcom/spúšťačom“ nových Dredge balíkov zabijajúcich na plný hrob. Ale úlohu rockovej hviezdy edície zohral samozrejme Dark Confidant. No a netrvalo dlho - a silu, univerzálnosť a manovú nenáročnosť (bohužiaľ už nie finančnú) bielo-čiernej (Vindicate, Sinkhole, Hymn to Tourach, ...) využívajúci BW Confidant bol na svete. A dokázal sa ako rovný súper postaviť na vtedajšom legacy dominujúcemu Tresholdu, ale i Goblinom či Solidarite. No a v „zlatých“ to boli napríklad Lightning Helix, Watchwolf a Loxodon Hierarch čo boli v Agro balíkoch dobré odpovede na Goblinov, a pomaly sa tak rodilo Zoo také, aké ho poznáme dnes. Ďalej tu bola vo svojej dobe silná a vcelku univerzálna Putrefy, či jeden z win-condition Dredge balíkov Flame-Kin Zealot. Ale samozrejme najväčšou bombou a prínosom, ktorý všetci hráči ocenili (na rozdiel od predsa len čierneho Confidanta) boli shocklandy. Vďaka nim a fečkám sa už naozaj dali hrať viacfarebné balíky i tými hráčmi, čo vtedy nemali „staré“ revised dually (ako napríklad ... ja).
Guildpact
... na tom bol trošičku horšie. Priniesol cyklus Leyline, s ktorých najlepšia bola asi hrob vyradzujúca čierna Leyline of the Void. A úplne sa nestratil ani svižný červený anti-artefaktový goblin Tin Street Hooligan. Ťažisko bolo ale znova položené v zlatých kartách – boli tu: Burning-Tree Shaman, ktorý mal na svoju dobu na trojmanovku veľmi dobré „čísla“ a dobrú schopnosť, Electrolyze ktorá sa stala súčasťou Landstillu, zabijajúceho na kartovú výhodu a takéto ničenia malých bytostí, či sestra Putrefy Mortify. Ale samozrejme hlavným dôvodom na kúpu boosterov tu boli ďalšie shocklandy.
Dissension
... na tom bola pokiaľ ide o hrateľnosť o kúsok lepšie. Priniesla modrej jedno s najlepších a najčastejšie používaných (hlavne na legacy) prerušovaní Spell Snare, čiernej Infernal Tutor-a, čo je momentálne stabilná súčasť a jedna s podmienok víťazstva Ad Nauseam Storm-u, a červenej Rakdos Pit Dragon-a, jednu z bytostí Dragon Stompy. A pokiaľ ide o „zlaté“ - tak tu bolo „rušenie všetkého“ Voidslime (vtedy) hrávené v Thresholdoch, Trygon Predator, ktorý sa uplatnil v „onedlho“ vzniknutom legacy Bant-e, a zlaté split karty, ktoré však hrateľnosť Fire/Ice nedosiahli.
Coldsnap
... bola "stratená edícia" bloku Ice Age –Alliances a pred svojim vydaním vzbudila isté očakávania, pretože hlavne Alliances boli považované za silnú edíciu. Bohžiaľ tu hráči znovu narazili na slovíčko "vo svojej dobe". Príklad - jedna s najsilnejších kariet Alliances Pillage, nestíhla ani v porovnaní s nedávnou Putrefy, nie to ešte so stálicou legacy Vindicate. A tak edícia dizajnovaná do bloku Ice Age –Alliances, po svojom vydaní vyvolala skôr úsmevy. Z hrateľných (v čase svojho vydania) kariet tu vyčnievala (ale zase poriadne) iba Counterbalance, ktorá spolu s Kamigawskou Sensei´s Divining Top vytvorila silný kontrolný CounterTop. Ďalej tu už boli iba biely „protihrobový“ Jötun Grunt, ďalší červený Dark Ritual Rite of Flame, a „BFM“ v podobe zeme Dark Depths, ktorá vďaka podpore zo Zendikaru vytvorila rovnomenný silný Dark Depths balík.
Time Spiral
... začal blok pre Magicových znalcov a pamätníkov. Jednak tu boli vďaka Timeshifted znovu (a v starom dizajne) vydané karty s predchádzajúcich edícií, a tiež táto edícia priniesla i kopec kariet, ktoré boli odkazmi na karty staršie. V bielej napríklad odkaz na Serra Angel v dvojmanovke Serra Avenger, ktorá na chvíľu rehabilitovala Biele Kone, a dokonca zmenila ich názov na Angel Stompy. Pre bielu tu bol ďalej Mangara of Corondor, ktorý na legacy v Death and Taxes spolupracuje s (ešte s Legends pochádzajúcou) zemou Karakas. Modra dostala „milé“ prekopávanie sa knižnicou Think Twice, žiadnu veľkú bombu, ale na štandarde svoju prácu vždy odviedla, odkaz na Ancestral Recall v podobe Ancestral Vision a tiež Trickbind využívajúci novú schopnosť split second. Čierna pre zmenu odkaz na Living Death v podobe suspend Living End-u. Červená tu našla ďalší cieľ pre Burning Wish v ANT-e v podobe Empty the Warrens. No a zelená pre zmenu „kombo kúsok“ Hypergenesis. Ale vcelku sa v tejto edícii podarili hlavne zeme: (samozrejme) modrá Academy Ruins, hrávaná skoro každým, kto si chce v modrej „ochrániť“ artefakty, biela "anti-armegeddon" Flagstones of Trokair hrávaná vo White Staxe a „šedá“ Vesuva v playsetoch hrávana v Post Rampách.
Planar Chaos
... bol podobný ako predchádzajúca edícia. Plus priniesol karty ktoré sme poznali, ale ktoré zase neboli úplne rovnaké aké sme ich poznali. Bol tu napríklad zelený Ball Lightning Groundbreaker, červená Akroma, Angel of Wrath, Akroma, Angel of Fury, Glorious Anthem v zelenej variácii Gaea´s Anthem či biela verzia Crovax the Cursed (a predchodca Elesh Norn, Grand Cenobite) Crovax, Ascendant Hero a mnohé ďalšie. Potom tu boli karty, ktoré dokázali trochu horšie to čo zvyčajne dokázala iná farba. A tak sa tu objavilo – biele prerušovanie Mana Tithe a biely Lightning Bolt do bytosti Sunlance, modré ničenie bytostí Pongify, alebo čierna Deflection Imp's Mischief. Ale s tými "naozaj dobrými“ kartami obišla najlepšie čierna. Bol tu čierny Wrath of God Damnation, split second-ová Extirpate a legandárny land Urborg, Tomb of Yawgmoth. Okrem toho tu ešte bol biely Magus of the Tabernacle hrávaný vo White Stax-e. Červená získala Keldon Marauders, ktorí sú využívaní vo Fritke/Slighte a občasnú sideboardovku Goblinov Stingscourger-a.
Future Sight
... Tarmogooooyf !!! Áno ja viem, že sa Future Sight vcelku vydaril a že tu bolo i pár ďalších dobrých kariet (i keď zopár s blbým dizajnom), ale Tarmo je Tarmo*. Zelená v ňom dostala svoj ekvivalent Force of Will. Teda kartu hrávanú skrz všetky formáty a v značnom množstve balíkov. A i u Tarmogoyfa „chvíľu“ trvalo, než hráči pochopili aký je naozaj silný. Ale po poriadku. Asi jedinou farbou ktorá „nič“ nezískala bola biela. Modrá ale dostala záludný Pact of Negation a nenápadnú Narcomoebu do Dredge-u. Čierny Tombstalker sa hráva/hrával v BW Controloch (ako občasná samozvražda, ale zase je tu Sensei) a samozrejme tu bola o jedna s win-condition Dredge balíkov - Bridge from Below. Pre červenú tu bola pre zmenu dvojka do Dragon Stompy - Magus of the Moon a Gathan Raiders. Zelená dostala spomínaného Tarmogoyfa, ale neobišla zle ani v oblasti zemí, kde získala zeleno-červenú Grove of the Burnwillows, ktorej sláva ale prišla až vydaním zendikarského Punishing Fire, zeleno-bielu Horizon Canopy do Maverick-a a geniálny cieľ pre (v ďalekej mirrodinskej budúcnosti vyjdúci) Green Sun's Zenith - jedinú „vždy“ zemobytosť Dryad Arbor. Z artefaktov to bola hlavne súčasť Thopter Comba –v podobe Sword of the Meek. Už som spomínal, že tu vyšiel Tarmogoyf? :)
* ja viem, že ho tak volám iba ja, ale neviem si pomôcť.
Desiata edícia
... najväčším prínosom bolo vydanie Crucible of Worlds. Tento artefakt sa hráva v Loam-e i v Landoch, a tak jeho znovuvydanie ho privítalo kopec hráčov. Bielej znova nevyšiel Armageddon, i keď Wrath of God áno. Vcelku dobre bol prijatý i lord pre soldierov Field Marshal. Pre hráčov modrej táto edícia znamenala, že Counterspellu sa len tak nedočkajú a že sa budú musieť na dlho uspokojiť s Cancel-om. V čiernej to bol klasický zombijský lord Lord of the Undead a legenda Hypnotic Specter. Červená dostala dvojku kvalitných goblinov Goblin King a Siege-Gang Commander a konečne sa vrátil i poriadny burn, i keď zatiaľ ešte len v podobe Incinerate. Zelenej ostala klasika v podaní Birds of Paradise, a pribudol Troll Ascetic, čo bola na svoju dobu výborná bytosť. No ale najviac sa v desiatke „vydarili“ zeme. Hranie viacfarebných balíkov bolo podporené vydaním hryzúcich zemí ako spriatelených tak i opozitných farieb, boli tu oživovacie zeme z Urza's Legacy plus Quicksand a fečka pre chudobných Terramorphic Expanse.
Lorwyn
... patrí podľa mňa už k tomu, čo ja nazývam „moderný moderný Magic“, i keď mňe osobne vadila trochu "rozprávková" atmosféra. No aby sa mi podarilo uzavrieť históriu Magicu v „iba“ štyroch častiach, pridal som ho ešte sem. Najväčšou novinkou bol samozrejme cyklus Planeswalkerov, ktorý priniesol do hry nový strategický prvok . Planeswalkeri by si zaslúžili samostatný článok, takže ich tu preskočím. Niekomu sa pozdávali, niekomu (staromilci) nie, ale čo už. Boli tu a všetci boli veľmi schopní (ok, možno až na Chandru). Pokiaľ ide o farby, táto edícia priala (hádajte komu?) modrej. Dostala najlepšiu s „command“ kariet Cryptic Command, ktorá sa napríklad dodnes hráva na Moderne, Control Magic a bytosť v jednom Sower of Temptation a ďalších lordov. Pre merfolkov to bol Merrow Reejerey a pre faerie zase Scion of Oona. Biela obišla trochu horšie a zo „stálic“ získala iba Oblivion Ring, ktorý sa síce na eternal formátoch výraznejšie nepresadil, no na štandarde patrí dodnes ku klasike. Zato čierna si polepšila o možno „best discard forever“ Thoughtseize, na štandarde druhý najhranejší command Profane Command, a nástupcu Nekrataala, novú schopnosť evoke využívajúceho Shriekmaw-a. Zelená dostala tiež nového lorda v podaní Imperious Perfect-a . Červená „nič“. Zlaté karty trochu podporili hranie agro balíkov a to ako anti kombo/anti control Gaddock Teeg-om, tak i Doran-om, the Siege Tower, ktorý dokonca stvoril svojho času silný Doran deck.
Morningtide
... bola edícia, v ktorej získala najviac „už je mi to trápne“ modrá. Pretože Vendilion Clique bola bytosť, ktorá sa hrávala/hráva skrz všetky formáty a vo viacerých balíčkoch (na legacy napríklad v Bante, BUG-u, RUG-u, či UW Controloch) a pretože Mutavault je vo svojej podstate modrý land, keďže sa hráva prevažne v Merfolkoch. Biela získala akurát tak Reveillark-a, ktorý sa v počte: jeden kus, hráva v Birthing Pod-e na moderne. Čierna získala Bitterblossom, a zabíjanie do RB Goblinov tribal Warren Weirding. Pre červenú tu bol Countryside Crusher, hrávaný v Agro Loam-e, a pre zelenú manová akcelerácia pre Kombo Elfov v podobe Heritage Druid-a a samozrejme Scapeshift, ktorý čoskoro po vyjdení zendikarského Valakut, the Molten Pinnacle, vytvoril rovnomenný kombo deck. Zo zemí sa už okrem spomínaného Mutavault-u podaril len Murmuring Bosk, jedna z mála nezákladných zemí (staré dualy, ravnické shocklandy, ...) ktorá má typ - základnú zem (viete ako to mýslím, že?).
Shadowmoor
... už bol trochu slabší, ale i tak obohatil bielu o predzvesť tokeních balíkov Spectral Procession a modrú o donedávna stabilnú súčasť Merfolkov Cursecatcher-a (teraz sa tam pre samých Lordov nevmestí ...). A napríklad taký artefaktový Painter´s Servant sa dokonca zmohol na dve verzie svojich legacy deckov - ako Imperial Painter tak i Painter's Grindstone. Inak bolo ťažisko ale položené v nových bytostiach za hybridnú manu. Na moderne hlavne v Jund-e (ale nielen tam) vychytené zeleno-biele Kitchen Finks, využívajúce novú schopnosť persist, v GR Agre občas hraný Boggart Ram-Gang, či v Kiki-Pod-e využívaný Murderous Redcap.
Eventide
... vyzerala zaujímavá, no priniesla iba pár stabilne hrateľných kariet. Asi najlepšou jednofarebnou bola modrá Glen Elendra Archmage. Ďalej sa ešte hrali/hrajú - čierne „nekonečné“ discardovanie Raven´s Crime a ďalší kúsok skladačky do Kombo Elfov zelený Nettle Sentinel. Najkvalitnejšou a súčasne i nadlho najhranejšou kartou však ukázala bielo-červená „pumpovacia“ Figure of Destiny.
A to je všetko. Dostali sme sa na koniec tretieho (trochu dlhšieho) rozprávania o farbách Magicu. Dominancia modrej pokračovala (Cryptic Command, Counterbalance, Vendilion Clique, Spell Snare, Swer of Temptation, Vedalken Shackels, ...), ale už jej trochu dýchali na krk i zelená (Tarmogoyf, Life from Loam, Glimpse of Nature, ...) či čierna (Dark Confidant, Thoughtseize, Tombstalker, Bitterblossom, ...). A v najbližšom (už poslednom) spomínaní sa pozrieme na posledný blok edícii od Shards of Alara až po (možno) Gatecrash.
Dorlas
Komentáře
Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.
