Přečtěte si rozsáhlý článek o nejsilnějších kartách z bloku Masques, který vám představí nejen jednotlivé kousky, ale i zajímavé decklisty.

Zdravím všetkých. Po veľmi dlhej dobe som tu s ďalším dielom mojich neoficiálnych „Dejín MtG“. Teda ich „sub-série“ Ultimatívnych kariet. A pokračujem znovu tam, kde som naposledy skončil. Už som prebral karty od Štvrtej po Ice Age, od Homelands po Alliances, Mirage bloku, blok Tempest a naposledy to bol Urza´s Saga blok. No a dnes to teda bude sada, pri ktorej sa Wizardi rozhodli „trochu“ spomaliť. Aj keď hráči hrajúci v tej dobe mali pocit, že zatiahli ručnú brzdu. A na kartách z tohto bloku to bude vidieť. Nie že by boli všetky slabé, niektoré sa hrali (a hrajú) i na eternal formátoch, ale celkovo to bolo oproti predchádzajúcej dobe výrazné oslabenie. Takže budem často variť z vody a vyzdvihovať karty, ktoré si to až tak nezaslúžia. Na druhej strane už nebudem extra spomínať „klasiky“ ako Brainstorm, Counterspell či Dark Ritual, ktoré síce boli súčasťou tohto bloku a boli naozaj silné, ale vyšli (a spomínal som ich) už i skôr.

 

Mercadian Masques (1999)

Bola pekným príkladom sady, karty ktorej vyzerali na prvý pohľad slabšie, no nakoniec sa (v akej takej forme) presadili na štandarde i ďalších formátoch. Ivory Mask bola prvou kartou Magicu, ktorá dávala svojmu vlastníkovi shroud. Aj keď sme to vtedy ešte samozrejme tak nevolali. A ako taká sa preto hrávala v deckoch až do doby, kedy v Judgment-e vyšla Solitary Confinement. Story Circle bol posledným predstaviteľom „ochranných kruhov“ ktorý to ešte dotiahol do štandardných constructed balíkov. Ramosian Sergeant bol prvým (v intenciách mana value) rebelom, ktorý pomohol stvoriť štandardný Rebels balík. Modrá neobišla zle - Bribery sa svojho času hrávala na legacy a dokonca i na vintage. Misdirection sa znova hrávala na legacy a vintage ako nový (ďalší) Force of Will. No a Thwart zase túto úlohu plnil na štandarde. Čierna dostala Unmask, čo bola na tú dobu naozaj silná karta, ktorá sa uplatnila ako na štandarde, tak i na extended a ešte i dnes ju môžete nájsť na legacy v Reanimatoroch a dokonca občas na vintage v Dredge balíkoch. No a Thrashing Wumpus bol (iba) hrávané „globálne ničenie“ prilepené na bytosti.  Zelená dostala Land Grant, ktorý sa začal hrávať v tej dobe ešte stále populárnych Green Stompy balíkoch, neskôr v silnom Miracle Grow, ktorý zabíjal Quirion Dryad-ov a ešte neskôr sa začal presadzovať v kombo balíkoch. A momentálne sa napríklad začal objavovať i na legacy v (uznávam, že výrazne okrajovom, ale predsa) Jund balíku zabíjajúcim (okrem iného) na kombo Witherbloom Apprentice - Chain of Smog, kde prosto funguje ako ďalší free spell. Dust Bowl mal byť novým Wasteland-om. Síce sa ním nestal, ale hrával sa aj tak. Ja som si však vybral iné karty.

 

Rishadan Port

Je pekným príkladom výnimky potvrdzujúcej pravidlo. Bol svojho času naozaj výrazne využívaný v každom štandardnom (aggro, kontrol a kombo) decku. Pretože zo svojou schopnosťou odrezať (tapnutím v upkeepe) viacfarebného súpera od jednej farby many, alebo mu opakovane negovať kľúčový land – tak vďaka tomu to bola zem, pre ktorú ste využitie vždy našli. A napríklad na Majstrovstvách sveta v roku 2000 bol v semifinále Rishadan Port v troch zo štyroch balíkoch. V playsetoch. Pričom sa uplatnil v tak „rôznych“ semifinálových deckoch ako Mono-Blue Tinker, Angry Non-Hermit a Replenish. Všetky som ich inak opísal v mojom poslednom článku z tejto série. No a postupne prenikal na ďalšie formáty a dodnes sa napríklad hráva na legacy v deckoch ako Death and Taxes, Lands či Goblinoch. No a podľa mňa je najikonickejšie použitie tejto zeme v súčasnosti práve v balíku na zemiach postavenom. Lands zabíjajú súpera Dark Depths kombom, poprípade masou zombií z  Field of the Dead. No a Port a Wasteland hrajú v decku tú úlohu, ktorú hrali stále. Narúšajú súperovu hru „otravovaním“ jeho zemí. Netvrdím, že toto je najsilnejší decklist takéhoto balíku, ale vybral som ho pretože tento konkrétny ... nehrá žiadne bytosti.

 

Nether Spirit

Bola ďalšia s radu otravných bytostí, ktorá napriek svojej malej bojovej (p/t) sile vedela vyhrávať hry. Svojho času bola veľkou časťou hráčov dokonca považovaná za najlepšiu bytosť Typu 2. Hrával sa v rôznych farebných kombináciách balíkov, najčastejšie ako UB a UW Nether-Go ale po príchode Invasion sa dali vidieť i úspešné Esper či Grixis variácie. Napríklad Antoine Ruel sa so svojím Grixis deckom (dá sa dohľadať na nete) dostal až do semifinále Majstrovstiev sveta v roku 2001. Ja tu ale rozoberiem skoršiu variantu (pred príchodom siedmej edície) z domácich luhov a hájov. Balík bol založený na veľkom počte prerušovaní – hlavne Counterspell, Foil a na tú dobu výborná Undermine. Niekde na pol ceste bol Spite/Malice. A to čo sme neprerušili alebo nezničili, tak to sme mohli buď ukradnúť pomocou Dominate, alebo sme to mohli skúsiť Recoil-om vrátiť na ruku a zahodiť. A dostatok kariet na všetky tieto možnosti poskytlo ťahanie kariet v podobe Accumulated Knowledge a novinky s Invasion - Fact or Fiction. Ale o nich viac až nabudúce. No ale Nether Spirit bol pre úspech kľúčový. Dokázal sa sám vrátiť z hrobu, dal sa „free“ zahodiť do Foil-u, alebo sme ho tam dostali práve cez Faktá. A neustále sa vracal. Proste otravná bytosť ako pred ním Morphling, či (dlho) po ňom napríklad Uro :o) Ale rozhodne sa jednalo o silnú bytosť a naozaj silný deck.

 

Food Chain

Jedna z tých kariet, ktoré majú (svojim spôsobom) na sebe napísané: pozor kombo! Ale ktorej to tiež chvíľu trvalo, než prišli hráči na to, ako jej potenciál „zneužiť“. A podľa mňa sa to najlepšie podarilo na legacy, kde máte jeden s najširších card pool-ov a tiež najlepší spôsob ako si kombo ochrániť (Force of Will). Samozrejme sa ale Chain hralo i na extended a vintage v decku príznačne nazvanom Food Chain Goblins. Deck, ktorý ale rozoberiem dnes je Food Chain Kombo z legacy z roku 2017, kedy dostal výrazný boost príchodom Walking Ballisty. Predsa len predchádzajúce payoff-y typu Emrakul, the Aeons Torn boli bez Chainu na stole - mŕtve karty na ruke. Ballista ale bola (je) dobrá (skoro) kedykoľvek. No a ideálny plán bolo zahrať Food Chain, potom zahrať Misthollow Griffin-a alebo Eternal Scourge a následne ich už iba exilovať a hrať z exilu do doby, kedy nám „+1 mana“ schopnosť Chainu dodala dostatočný počet many na Walking Ballistu, ktorou sme zabili súpera. Napriek tomu, že to je (bolo) trojkartové kombo, jeho výhodou bolo, že všetky jeho časti boli (do istej miery) relevantné i samy o sebe, nehovoriac o tom, že ste si časti komba mohli relatívne rýchlo dohľadať (Brainstorm, Ponder a hlavne Manipulate Fate). Plus táto Sultai verzia hrala v tej dobe tie najsilnejšie (a dostupné) karty danej farebnej kombinácie ako Deathrite Shaman či Leovold, Emissary of Trest. Od tej doby ale samozrejme už uplynul nejaký čas a na formát prišli i ďalšie silné karty, ktoré tento deck logicky zmenili. Prišiel Uro, Titan of Nature's Wrath, ale hlavne biele karty ako Ranger-Captain of Eos, Skyclave Apparition a Teferi, Time Raveler. Okrem toho vydanie Imperial Recruiter-a v Masters sadách zlacnilo i jeho. A tak sú ale momentálne k videniu skôr Temur a Bant verzie tohto balíku.

 

Bonus: Squee, Goblin Nabob

Je peknou ukážkou bytosti, ktorá sa presadila v balíku úplne inej farebnej kombinácie, než by jeden normálne predpokladal. A tiež ukážkou bytosti, ktorá pre väčšinu hráčov začala ako charakter (postava) vydaný preto, pretože hral úlohu v hlavnom magicovom príbehu tej doby a vydaný tak aby jeho mechanika súhlasila s tým čo bolo napísané v knihe. Na chvíľu to bola prosto meme bytosť magicu, ktorá sa ale s príchodom ďalších sád naozaj seriózne presadila. Niečo ako naposledy (ale v oveľa menšej miere) Fblthp, the Lost. Squee sa totiž presadil v jednu dobu najsilnejšom balíku na formáte extended – UG Tradewind Survivale. Hlavnou kartou decku bola zelená Survival of the Fittest, ktorá dokázala nájsť vždy tú najviac potrebnú bytosť v knižnici. Pôvodná farebná kombinácia decku bola zeleno-čierna, neskôr sultai, pretože na maximalizáciu prínosu Survivalu sa hrávala Recurring Nightmare. Ale práve Squee vytlačil Nightmare z decku, pretože už iba on stačil na to, aby si deck technicky ťahal dve karty za kolo. Našli ste si ho v knižnici, zahodili ste ho a potom ho už iba „točili“. Balík sa tak stal farebne menej náročným a umožnil pridať i pár zaujímavých bytostí do mixu. To všetko bolo podporené prerušovaním. Celú myšlienku decku som ale popísal v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov. Bola to síce teda jeho päťfarebná verzia, ale princíp bol rovnaký. Len táto verzia sa viac sústredila na zalockovanie súpera Tradewind Rider-om a potom ho zabil „klasicky“ Morphling-om. Takže teraz už iba pridávam decklist.

 

Nemesis (2000)

Na tom nebola oveľa lepšie. Pretože mimo kariet ktoré rozoberiem nižšie, ich už veľa extra hrateľných nebolo. Biela tam našla výkonné ničenie v podobe očarovania Parallax Wave, ktoré sa uplatnilo vo vtedy najsilnejšom štandardnom kombo balíku (Replenish) a ďalších dobrých rebelov do Rebels balíka. Modrá získala „iba“ zaujímavé ťahanie kariet v podobe Accumulated Knowledge a removal Submerge, ktorý sa ale v čase vrcholnej hrateľnosti Tarmogoyfa (UGx Threshold) hrával na legacy občas i v maine a i dnes sa tam dá nájsť v sideboardoch Delver balíkov. Čierna si dvakrát nepolepšila, ale Massacre bola aspoň dobrá sideboardovka na Rebelov. Červená na tom bola možno ešte horšie, ale Ancient Hydra to dotiahla aspoň ako one/two off do (jeden čas) najsilnejšieho štandardného decku RG Fires. Úplne zle neobišla ani zelená, ktorá získala Saproling Burst, enchantmet ktorého sila sa mala naplno prejaviť s príchodom ďalšieho cyklu edícii a Skyshroud Poacher-a, ktorý sa hrával v Trinity Green. Zo zemí sa presadil Kor Haven, ktorý bol/je občas využívaný ako lacnejšia náhrada Maze of Ith. Plus sa ako tak presadil cyklus Seal enchantmentov (Seal of Cleansing, Seal of Fire, ...) ... ale to už bola často „z núdze cnosť“.

 

Daze

Od svojho vydania to bol staple od štandardu cez extended až po legacy. Ako stále hovorím ... silu každej modrej karty na formátoch kde je legálny zvyšuje formulka: „dá sa zahodiť do Force of Will“. Nehovoriac o tom, že na mana hungry formátoch je možnosť hrať svoju hru a stále môcť v early game prerušiť súperovo nebezpečné kúzlo – na nezaplatenie. Úspech Delver deckov na legacy je veľkou mierou postavený i na možnosti zahrať v prvom kole Delver of Secrets a mať možnosť ochrániť si ho pomocou FoW, Daze a v poslednej dobe samozrejme i Force of Negation. Ale už v dobe „starých dobrých“ UGr, UGw a UGb Treshold deckov to bol najlepší plán, ktorý ste mohli mať na súperovu hru. No a na extended sa zase svojho času – okrem iných deckov, ktoré Daze využívali - hrávali i päťfarebný Counter Slivers. Ale keďže threshold decky chcem rozoberať pri popise mojich obľúbených Nimble Mongoose a Werebear-a a Delver decky pri Delvrovi, pridávam teraz (prekvapujúco) práve Sliverov. Pretože balík, ktorý chce vyhrávať bytosťami, potrebuje prerušovania, ktoré mu umožnia míňať manu práve na bytosti. A to Fow a Daze umožňovali. Daze možno nebola až taká silná, pretože v tej dobe boli k dispozícii iba „staré“ fečky s Mirage (Flood Plain) a tak ostrov nebol v prvých kolách na stole až tak spoľahlivo, ale stále to stačilo na presadenie sa v tak manovo napätom formáte akým extended v tej dobe bol. Výber sliverov síce v tej dobe nebol tak veľký ako dnes, ale stále sa dokázali navzájom vylepšovať. Hlavne posilňujúci Muscle Sliver, ochraňujúci Crystalline Sliver a evasion pridávajúci Winged Sliver stáli za to. Novších hráčov možno prekvapí i vysoké percento „enchantmen hate-u“ v celkovej 75-ke (Annul, Aura of Silence, Erase, Seal of Cleansing), ale to bola iba reakcia na dva najsilnejšie (a na očarovaniach založené) extended balíky tej doby - UG Tradewind Survival a Trix. A napriek tomu, že hral modrú :o), bol to deck, ktorému som fandil. Zabíjal totiž súpera bytosťami. A to dokonca bytosťami, ktoré neboli Morphling.

 

Lin Sivvi, Defiant Hero

Aj keď sa Rebels balíky hrávali i predtým, pretože „veľa“ ich vyšlo v predchádzajúcej sade, tak to bola práve Lin Sivvi, ktorá ich katapultovala do vysokých úrovní hrateľnosti. Ideálny plán bol zahrať v prvom/druhom kole Ramosian Sergeant-a a potom už iba dostávať do hry rebelov „po krivke“ a to dokonca prerušovania obchádzajúcim spôsobom. Výhoda bola, že sa bieli rebeli vedeli hľadať vzostupným spôsobom. Na rozdiel od čiernych mercenary, ktorí sa hľadali zostupne. Takže ste seržantom vedeli nájsť Falcon-a, Falcon-om Vanguarda a tak podobne. No a Lin Sivvi bola dobrá v tom, že vedela nájsť akéhokoľvek rebela, že ich dokázala vracať z hrobu do knižnice – síce na spodok, ale to nevadilo, pretože ste si ich aj tak „searchovali“ – a tiež tým, že mala 3 životy. Musíte si uvedomiť, že červeným burn kúzlom tej doby bol ... Shock. Alebo teda Assault/Battery, či Rhystic Lightning. S nehľadajúcich rebelov sa hrával Thermal Glider (protekcia na červenú) a z nie-rebelov povečšinou iba Longbow Archer, ktorý mal výborný pomer cena/výkon (teda na tú dobu) a Chimeric Idol, ktorý obchádzal sorcery globálne ničenia. Proti enchatmentom (Parallax Wave, Seal of ...) sa bežne v maine hrával Disenchant, po príchode ďalšej sady zase – ešte lepšie - Wax/Wane. Pokiaľ ide o decklist, tak prikladám verziu, s ktorou Kai Budde vyhral Pro Tour Chicago 2000.  V našich končinách sa hrávalo viac Thermal Glider-ov, pretože balíky s červenou boli u nás populárnejšie a tiež sa (v závislosti na dobe) v sideboarde hrávala spomínaná Ivory Mask proti kombo balíkom spoliehajúcim na Soul Fest či Stroke of Genius.

 

Bonus: Blastoderm

Prišiel v čase, kedy stále ešte nebolo bežné aby zelená dostávala extra silné karty. A z dnešného pohľadu teda Blastoderm naozaj nie je nič extra. Ale v tej dobe bola 5/5-ka za 4 many, ktorú nedokázalo na štandarde zničiť žiadne v tej dobe bežne hrávané cielené ničenie (Snuff Out, Bone Shredder, Parallax Wave, Masticore), jednoducho ... zjavenie. Zvlášť v bloku, ktorý bol už v čase svojho vydania považovaný za slabší. A vôbec nevadilo, že na stole vydržal iba tri kolá. Pretože súper buď prišiel o 15 životov, alebo o 3 bytosti pri chumpblokovaní. Veľa silnejších bytostí v tej dobe na formáte naozaj nebolo. Svetlé chvíľky zažíval Blastoderm po príchode Invasion (a teda Fires of Yavimaya), ale i do tej doby našiel uplatnenie. Hrával sa v Trinity Green (rozberal som ju v minulom článku) i v decku zameranom proti nej – ale využívajúce všetky jej výhody – teda v decku Angry Non-Hermit. Birds a Elves urýchľovali, Avalanche Riders, Stone Rain a Plow Under ničili súperove zeme, Arc Lightning zabíjal súperových manovačov a Blastoderm plnil – celkom podľa predpokladov – úlohu odolného bijca. Deck bol ale samozrejme výborný i proti iným balíkom, dôkazom čoho je i to, že to s ním Janosch Kühn dotiahol až do finále spomínaných Majstrovstiev sveta v roku 2000. Práve tento decklist pridávam. No a ja osobne ako fanúšik zelenej  som ho hrával i vo svojich Monogreen a Red-Green Stompy deckoch, kde mi nevadilo ani to, že som si ho nedokázal posilniť (napríklad cez Rancor). Bola to prosto v tej dobe bytosť naozaj silná a zábavná.

 

Prophecy (2000)

Je sadou, ktorá bola už v čase svojho vydania považovaná za slabú sadu. A dodnes je považovaná za asi druhú najslabšiu vôbec. Po Homenlands. A bola to sada, ktorá vyšla v už i tak (prevažne) slabom sete. Netvrdím, že tam neboli karty, ktoré neboli považované za potenciálne hrateľné a ktoré boli v dôsledku „stavu“ vtedajšieho Magicu nakoniec i hrané, len ... to žiadna bomba to naozaj nebola. Avatar of Woe sa hrával, pretože vďaka svojej aktivačnej schopnosti bol (vtedy) dobrý i za plnú cenu. A bol lepší ak ste ho dokázali nejako lacno reanimovať. Chimeric Idol bol staple veľkého množstva štandardných balíkov, pretože zo schopnosťou obchádzať sorcery globálne ničenia a s tou mizériou spot removalu tej doby sa jednalo o naozaj odolnú bytosť. Mageta the Lion bol sideboardovka bielych deckov (Rebeli) na mirror matche. No a nenápadný Spiketail Hatchling sa hrával v (pre mňa) prvom naozaj constructed hrateľnom modrom aggro budget decku – Blue Sky (časy Merfolkov ešte iba mali prísť) a jednalo sa o prvú bytosť, ktorá dokázala counternúť kúzlo a ktorá sa  v nejakej tej miere i presadila. Na rozdiel od svojich predchodcov (Ertai, Wizard Adept, alebo Daring Apprentice) sa totiž pre svoju aktiváciu nemusel tapnúť a stal sa tak predzvesťou neskorších hrateľných bytostí ako Spellstutter Sprite či Siren Stormtamer. No a Rhystic Tutor mal byť novým Demonic Tutor-om. Ale nech pozerám, ako pozerám viem nájsť iba jedinú kartu, ktorá si u mňa zaslúži ikonický status. A ja nehovorím, že iné neboli. Možno boli, len sa na nich neviem spomenúť.* Idol sa hral „všade“, ale Foil ako nový Force of Will prenikol do mnohých deckov a pár formátov.

_{* Na moju obranu – v dobe príchodu setu som vojenčil, po návrate z vojny som mal iné starosti (práca, bývanie a tak podobne) a tak na Magic neostávalo toľko času. A financií.}

 

Foil

Táto karta mala na vtedajšom štandarde a extended celkom dosť využitia. Bol to „nový“ pokus o vydanie hard counterspellu, za ktorý by sme nemuseli platiť manu. Ale nebyť táto sada tak slabá asi by tu ani nebol. Paradoxne to Thwart v Maskách dotiahol iba na „čestnú zmienku“. Na druhej strane práve tieto dve karty spolu pekne spolupracovali. Thwart-om ste si pri prerušovaní vrátili „prebytočné“ ostrovy na ruku a získali tak palivo pre dodatočné prerušovanie Foil-om. Len ste to samozrejme nesmeli prehnať. Pretože to ste potom mohli skončiť bez zemí na stole a bez kariet na ruke. Na druhej strane power creep bol vtedy ešte vzdialeným – ak nie neznámym - pojmom a tak, ak sa vám  podarilo „niečo“ vyložiť na stôl a súperovi ste prerušili tie dve podstatné ničenia/bytosti ... už ste to do víťazného konca dotiahnuť mohli. Foil sa hrával v jednej z verzii Replenish kombo decku. Dával totiž možnosť v tomto manovo náročnom balíku ochrániť si v kľúčovej chvíli kombo bez platenia many. Z rovnakého dôvodu sa preto hrával i v ďalšom kombo balíku tej doby – Ankh Tide Prison. Ten zabíjal na Ankh of Mishra. A hral sa i vo vyššie spomínanom UB Nether-Go decku. No mne ale osobne utkvelo v pamäti najviac použitie tejto karty v Blue Sky decku na vtedajšom štandarde. Bol to výrazne budget deck, zabíjajúci lacnými modrými lietačmi ako Spiketail Hatchling, Rishadan Airship, Drake Hatchling či Troublesome Spirit. No a na ich ochranu či zastavenie súperovho komba sa hrávali práve prerušovania, za ktoré ste nemuseli platiť manu. A teda: Foil, Thwart, Misdirection a Daze. Jediným removalom bol Wash Out a jediným ďalším spellom už iba výborný Brainstorm. Rozhodne sa nejednalo o (v tej dobe) najsilnejší balík, ale bol to deck naozaj zábavný, ktorý porážal súpera „po staru“  bytosťami. A napríklad na PT Chicago 2000  sa jeden takýto deck dostal dokonca do Top 8. A ja teraz prikladám práve jeho decklist. Malá poznámka na záver -  Rising Waters sa u nás hrávalo skôr v sideboarde a Rishadan Port nezapadal do budget stratégie a hrával ho preto iba ten, kto si ho mohol dovoliť.

A to by bolo asi tak všetko. Dúfam, že ste sa pri čítaní zabavili, tí starší z vás i trochu pospomínali a za chvíľu sa dúfam stretneme pri oveľa, oveľa, oveľa silnejšom, farebnejšom a zábavnejšom Invasion sete.

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.