Report z prerelease Eldritch Moon v Bratislavě

Trošku netradiční report z prerelease nové edice Eldritch Moon v Bratislavě nám poslal náš čtenář Tomáš. Ten jej napsal jako povídku a posuďte sami, zda se mu povedla.

Prerealese ...

... koľko rokov od môjho posledného, dvanásť? sedemnásť? Neviem, mám to zahmlené, bol som niekto iný. Malý mág. Chodiť von? Športovať? Nie, nie, na športe nie je nič magické. Ani na svete vonku. Kúzelné veci sa diali jedine v mojej detskej izbe. Súboje jeden proti jednému, kedy ja som držal všetky kúzla. Neviem odkiaľ som nabral odvahu skúsiť ísť súperiť s ostatnými mágmi, v tých časoch bolo pre mňa výzvou vypýtať si keksík v obchode.

Ale prišlo to, bolo to silnejšie ako strach, bola to potreba vidieť na vlastné oči neznámych zaklínačov... vedieť, že nie som sám. Bol som rozhodnutý. Už mi nestačilo predstierať súboj dvoch mágov samému v detskej izbe. Bol čas zapáliť iskru.

Bol to uvádzací turnaj k edícií Exodus. Z článkov z Legendy som mal predstavu ako to vyzerá na turnajoch a čo očakávať. Mama naliehala, že pôjde so mnou, ale ja som vedel, že toto musím zvládnuť sám. Prišiel som do klubu hemžiaceho sa ľuďmi. Bol som tam najmladší a moja subtílna postava mi umožnila prechádzať masou bez povšimnutia. Predstavoval som si, že mám nasadený Frodov prsteň a zastavoval sa pri skupinkách tých vysokých ľudí a počúval o kúzlach, o ktorých som ani nevedel, že existujú. Predstava sa rozplynula, keď ma oslovil o pár rokov starší chlapec s otázkou: "nemáš niečo na výmenu?".  Všetky moje vzácne karty vtedy zmenili majiteľa, pretože kúzla ako "Znič všetky očarovania" a "Tento nosorožec má silu 8!" boli pre mňa príliš lákavé. Po vydarenej výmene som prišiel k stolíku rozhodcov s úmyslom nebojácne sa zapísať na turnaj. Veľký chlapík s dredami (vtedy som nevedel, čo to je, proste vyzeral ako medúza) sa ma spýtal na číslo, ktoré som nemal. Vtedy mi bola založená kartička s mojim menom a číslom.

V turnaji som nevyhral ani jeden súboj, ale hrozne som si to celé užil. Začal som chodievať na všetky uvádzacie turnaje pri príchode novej sady. A aj keď som dokázal občas vyhrať pár duelov, nikdy som sa nedostal tak ďaleko, aby som vyhral nejakú cenu.

Ako to už chodieva, prišli iné potreby. Škola, dievčatá, hudba. Magic musel ísť bokom. Možno aj kvôli tomu, že som nikdy nič nevyhral. Snažil som sa ho úplne vymazať zo života a podarilo sa mi to. Viedol som produktívny a na svoje pomery aj celkom spoločenský život. Zistil som, že aj šport vie byť magický a dokonca aj ten svet vonku. Prišla práca a s ňou po čase aj stereotyp, z ktorého som občas unikal vďaka počítačovým hrám. Neviem ako som sa dostal k hre Magic Duels, ale následky boli fatálne. Všetko sa mi to vrátilo. Opäť tá potreba.

Magic Duels mi prestalo stačiť a prešiel som na Magic Online. Nakúpil som pár červených vampírov a zábava mohla začať. Pomaly som ale začínal tušiť, kam to smeruje. Hrať Magic na počítači nikdy nebude také, ako hrať ho naozaj. Uvedomil som si, že iskra stále horí.

Príchod novej sady. Eldritch Moon. Súčasnosť. Herňa plná ľudí. Snažím sa skrývať nadšenie a napätie. Medzi hráčmi registrujem známu tvár. Je to Richard Glassner, chlapík s dredami, ktorý zaregistroval moje DCI číslo, keď som bol na svojom prvom turnaji (dredy už nenosí). Menší  prieskum histórie slovenského Magicu pred turnajom mi napovedal, že jeho by som ako súpera nechcel.

Pristáva predo mnou balenie novej sady. Vôbec neviem, čo mám robiť, pozerám po ostatných mágoch. Aha, vytiahnuť boostre a tváriť sa drsne. Vyťahujem a otváram boostre, bohužiaľ výraz mojej tváre príliš drsný asi nebol, mihali sa predo mnou karty, bolo ich príliš a ja som začal pociťovať paniku, nevedel som sa koncentrovať. Pozerám na chlapíka oproti mne, ako si dáva karty do rád podľa farby a s pocitom hanby ho začnem napodobňovať. Nešiel som na turnaj ale úplne bez prípravy, poznal som karty v edícií a mal som naštudované nejaké odporúčania z internetu ako a čo hrať. Vždy som hrával červenú mágiu, už ako decko. Preto som s radosťou pozeral na stĺpček červených kariet, ktorému dominovali dva kusy Hanweir Garrison a eskalačná záležitosť Collective Defiance. Z príšer v červenej potom už iba dva kusy Stensia Innkeeper, Conduit of Storms (počas turnaja som si ho nikdy nepotiahol) a Thermo-Alchemist, ktorého som dal ako úplne poslednú kartu do balíčku, viac-menej zo zúfalstva, ale prišiel na bojisku v každej hre a robil súperom veľké problémy, nebojím sa ho označiť za žolíka celého balíčku. Ostatné červené karty boli triky Borrowed Hostility a Abandon Reason a jeden Galvanic Bombardment. Ako druhú farbu som volil bielu, vďaka vysokému počtu príšer a tiež solídnemu zabíjaniu, pozostávajúceho z Declaration in Stone, Silverstrike a Puncturing Light. Bytosti boli zastúpené dvoma kusmi Desperate Sentry, Courageous Outrider (schopnosť objavenia a potiahnutia Human bytosti vždy našla nejaký cieľ), Faithbearer Paladin a menšie, ale účinné bytosti Thraben Standard Bearer, Sigardian Priest a Steadfast Cathar. Doplnil som eskalačnou Borrowed Grace a balíček bol na svete.

Turnaj sa hral na štyri kolá a môj prvý súper bol Michal Gabčo, pre ktorého to bol prvý prerealese, čo ma trochu povzbudilo, pretože som to cítil podobne. Hral pomalší čierno-modrý control s Lilianou, ktorú v prvej hre aj vyložil v treťom kole, ale dlho sa neohriala, pretože na stole už bola jedna Hanweir Garrison a na ruke som mal druhú. Biela mágia sa postarala zabíjanie a horda Human tokenov o súpera. Druhú hru dal súper Mulligan a potom si nechal slabšiu ruku. Ja som vyložil Thermo-Alchemistu, pár bielych bytostí a vždy som mal nejaký ten trik na ruke, ktorý posilnil moju armádu a odtapol Alchemistu, ktorý dal asi šesť zranení. Príjemná výhra 2:0.

Ako druhého mi žreb pridelil Petra Paška, ktorý hral zeleno-modrý pomalý balík s veľkými bytosťami. Prvú hru mu nechodili príliš landy a ja som dostal na stôl Hanweir Garrison. Po pár útokoch bol koniec. V druhej hre sa to vymenilo a trpel som nedostatkom bielej many . Svoju prácu odvádzal Thermo-Alchemista, ale súper transformoval Kessig Prowlera a potom v mojom kole dostal na stôl Elder Deep-Fiend hraného s Flashom. Na tieto hrozby som nenašiel odpoveď. Tretia hra bola v mojej réžií, opäť vďaka Alchemistovi a Hanweir Garrison. Súper nedostal čas zahrať svoje ťažké zbrane. Napínavý match skončil 2:1.

Tretí súboj som dostal za súpera Martina Bendela, ktorý hral pomalší balík, založený asi hlavne na modrej farbe. Moc som z neho nevidel, pretože mi prišli Hanweir Garrison v každej hre a k slovu sa dostal aj Thermo-Alchemista a konečne aj Collective Defiance, ktorá v jednej hre zabila súperovi bytosť a vzala tri životy. Rýchlych 2:0.

Bolo mi povedané, že idem hrať o prvé miesto. S Richardom Glassnerom. Ten sa ma spýtal, či dáme remízu a rozdelíme ceny, že je to jeho tretí Eldritch Moon prerelease po sebe a že už nechce hrať (ten prvý vyhral a na druhom skončil druhý). Povedal som niečo ako "V pohode". Prvý turnaj po rokoch a skončil som na delenom 1-2 mieste s legendou slovenského Magicku, s chlapíkom, ktorý mi založil DCI kartičku (vtedy sa to volalo ešte Mana Card). Či ostanem po tomto pri hraní aj naďalej? Tak na to zoberte jed, pretože ako som spomínal ... iskra stále horí.

T. F.

Poslat článek na e-mail

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.