Michalove nejpamátnější MtG herní okamihy - Díl II.

Autor sa venuje MtG od edície Tempest a nakoľko jeho vek začína číslom 4, tak na milión percent vie, o čom v článku hovorí.

Nakoľko prvý diel obyčajných MtG spomienok starého muža sa stretol s úspechom, tak mi nedalo nepridať ešte zopár ďalších, nemenej poučných okamihov historického charakteru.

Nezabúdajme o čo mi v tomto článku ide - a teda o to, že kto sa dokáže poučiť z chýb toho druhého, ten ich potom nemusí zažiť na vlastnej koži a zbytočne opakovať.

#1 - Prvé lásky, prvé kombá

Ako naše prvotné MtG dobrodružstvo pokračovalo, aj preferované hodnoty pomaly naberali na obrátkach.

●    Už nestačilo mať iba obrovské bytosti väčšie ako 10/10.
●    Už nestačilo mať v balíku iba jednu, či dve farby.
●    Už nestačilo mať iba karty bez obalov.

Chceli sme viac.

Zmena nastala najmä po objavení tzv. kombo balíčkov. Povedané rečou vtedajších mladých hráčov, kto nemal v balíku aspoň nejaké to kombo, ten nebol hodný ani kyslíku na dýchanie.

Každý z nás k tomu ale pristupoval inak. Kamaráti Timon s chlpatými rukami a Aso, ktorému stále smrdeli ponožky, sa vydali na cestu kombo balíkov postavených okolo jedného druhu bytostí.

Timon miloval Sliverov a jeho “všichni táhnem za jeden provaz” balík nám spôsoboval mnoho vrások na čele. Aso, pre zmenu trpel starovekou vierou, že dokáže vykúzliť fungujúci balík postavený okolo typu bytostí Klerik. Písal sa vtedy Onslaught, Legions a podobné sady, v ktorých bolo Klerikov asi toľko, ako ľudí na zakázanom zbere kukurice. Pracoval na tom celé dni aj noci, hneď niekoľko rokov. Vyskúšal tých, oných, ba hádam aj všetkých Klerikov na svete, no doteraz neuspel.

To ale vo všeobecnom ponímaní neboli tak úplne skutočné kombo balíky. Moja prvá interakcia s poriadnym balíkom kombového typu bola až vtedy, keď sa naň dal Jaro. Áno, presne ten Jaro z prvej časti, čo miloval robiť ľuďom z menších usadlostí zle. Ale okrem toho vedel sem - tam postaviť aj niečo kreatívne a dobré. Svoje kombo vytvoril spojením kariet Isochron Scepter a Brain Freeze. Tak vznikla zaujímavá kombinácia, ktorá odomieľala neustále viac a viac kariet v závislosti na tom, aký počet kúziel protivník zahral. S pomocou mechaniky storm totiž dochádza k istej “penalizácii” protivníka, ktorý hral príliš veľa kúziel.

Chceli ste hrať čím viac kúziel, aby ste ho pretlačili na boarde?

• Vaše karty skončili v hrobe a prehrali ste rýchlo.

Chceli ste hrať čo najmenej kúziel, aby ste ho prekabátili?

• Vaše karty skončili v hrobe a prehrali ste pomaly.

Ach, koľko hier sme proti tomuto balíku hrali a takmer vždy prehrali. Nakoniec to dospelo až do stavu, keď už proti nemu nechcel nikto hrať a Jaro balík odložil na najvyššiu poličku histórie, kde boli všetky natoľko otravné kusy, až museli z kola ven.

Druhý Michal (ten s Fogom) pre zmenu vymyslel zaujímavý kombo balík, zameraný na nekonečné vracanie bytostí na ruku. Postačilo vyložiť Cowardice spolu s Elvish Herderom a následne už len platil jednu zelenú manu a rozdával ostatným bytostiam trample. De facto tak vracal akúkoľvek cieľovanú bytosť jej majiteľovi naspäť na ruku. Niekedy protihráčovi, niekedy svoju, no hlavne tie jeho, ktoré mali ETB efekty, čo vedel náležite využiť. Herder mal nad sebou ochrannú ruku, preto ak ste ho chceli zabiť Boltom, dal si sám sebe trample a už ho, presne ako pracovníka v Baumaxe, nebolo.

Snažil som sa teda aj ja urobiť si čierno-biely vykopávací “kombo” balík, kde som si do Nomádov zahodil veľké bytosti z ruky do hrobu a následne ich Vyexhumoval do sveta živých. Obsahoval aj košickú hymnu nazvanú Verdikt Stevena Gerrarda, či Pochovanie za živa, Tanec Mŕtvol, alebo aj jeden kus krvopotne zohnanej Opätovnej-animácie. Nebol veľmi dobrý, no aspoň bol z mojej hlavy.

Zavše aj fungoval a doteraz mám dobré spomienky na Gladiátora, či Sciona.

PONAUČENIE: Vývoj sa zastaviť nedá, preto si každá skupinka hrajúca MtG prejde vývojom od bežných jednoduchých hier, až po tie komplikovanejšie, kde napríklad aj “Útočné Zdi” dokážu vystrúhať úplné divy. Nebráňte sa tomu, šoférujte spolu s prúdom.

#2 - Niekedy len stačí vedieť, čo si zaželať

Možno niektorí z Vás vedia o mojej veľkej záľube v balíku Tron. V duchu niekdajšej rubriky tínedžerského časopisu Bravo, aj moje “tenkrát poprvé” nastalo na formáte Modern práve s týmto balíkom. Ako to už býva, prvý krát má v pamäti permanentné miesto, a preto ho dodnes rád prevetrám na turnajovom pódiu.

Raz som hral turnajovú majstrovskú hru proti Martinovi, ktorý miluje také tie, povedzme že, nezvyčajnejšie balíky. Aj vtedy prišiel mútiť vodu so zeleným balíkom, zameraným na ničenie protihráčových zemí.

Áno, počujete dobre.

S legendárne neznámymi kartami ako Mwonvuli Acid Moss, Creeping Mold, či Acidic Slime, si teraz predstavte, aký matchup to bol proti môjmu “zemitému” Tronu. Ten jeho decklist, to sú všetko tak neznáme karty, až na nich nemám vymyslené ani krycie mená. Snáď iba počúvanie najväčších hitov Lenky Filipovej sa na tejto pomyseľnej stupnici nepríjemnosti dokáže priblížiť k tomu, ako som sa vtedy cítil.

Prvá hra skončila rýchlo.

Urzova baňa a elektráreň padli za vlasť rýchlejšie ako niekdajšie Dvojičky a bolo všetkým dnům konec. Totiž ak zelený tron nedokáže dostať do hry všetky tri tron zeme v jednom momente, hry sa vyvíjajú smerom k prehre.

So zlomeným duchom a tyčinkou Margot som sa pripravoval na druhú hru. Martinovi ale neprišli zeme (karma!) a stav sa vyrovnal. No ísť druhý býva v tomto prípade obrovská nevýhoda. Už už som sa v tretej hre dostával k tronu, no Martin mi vždy jednu zem v správny čas zničil.

Najprv padla prvá Veža.
Vyložil som druhú Vežu.
Padla druhá Veža.
Vyložil som tretiu Vežu.
Padla tretia Veža.

Martin sa popod fúzy usmieval, pretože si bol istý, že je koniec. Tak som si povedal, že na vrchu by mohla byť štvrtá Veža a na moje prekvapenie aj bola. Kolo na to pricválal teda tron, s ním ruka v ruke veľký Karn a o pár minút aj moje prekvapivé víťazstvo.

Samotný Yuya Watanabe by bol na mňa istotne veľmi hrdý. A to som ani nepodvádzal, lebo ja bohužiaľ - podvádzať neviem!

PONAUČENIE: ako hovorí iný Martin, každý správny hráč by si mal vedieť “zaželať” kartu, akú zvrchu knižnice v ošemetnej situácii potrebuje. Ak totiž ani nevieme, aká karta z balíka nás môže zachrániť, ako potom môžeme vedieť, že táto karta je práve to, čo súrne potrebujeme?

#3 - Ako získať kompetitívnu výhodu, ak nám MtG nejde

Kamarát Beno (vlastným menom Matej) s nami o čosi  neskôr hrávaval karty a to vždy, keď len mohol. Vo voľnom čase programoval v Delphi, šermoval v brnení z krúžkov a MtG mu všeobecne príliš nešiel. Ku tomuto všetkému ešte do kariet neinvestoval mnoho peňazí, a tak sme od neho nemali nikdy veľké očakávania. Dovolím si povedať, že ale miestami hral asi rovnako zle ako ja.

Jedného dňa sa však všetko zmenilo.

Odišiel študovať na vysokú školu voľakam do Brna, čo bola z Košíc celkom dlhá podívaná. My s Michalom sme ostali študovať tuto v blízkosti domova a na chvíľu bolo dobre.

Avšak čo čert nechcel, Beno objavil v Brne nejaký obchod s kusovými MtG kartami. Peniaze nemíňal nikdy na nič a tak si po večeroch nasporil korunu ku korune. Tie potom vymenil za najlepšie čierne MtG karty, aké v tom čase uzreli svetlo sveta.

Neviem prečo, no Beno od nepamäti miloval čiernu farbu a s ňou spojené vtedajšie pecky ako Hej-Rupt, Vysávač Života a.k.a pani Manželka, Nočra, či Pápežove Požehnanie. Viete si teda predstaviť, ako zábavné hry proti nemu asi boli. Bim - bim a človek bol zrazu tri metre v čiernej zemi.

On si kupoval presne tie karty, ktoré potreboval a nám odmietal kúpil čo i len tri celozrnné - snehom pokryté zeme, za čo mám na neho ťažké srdce až dodnes. Vďaka tomu získal kompetitívnu výhodu a dokázal si tak kompenzovať nedostatok hráčskych dovedností. Pripadalo mi to ohromne nefér, no čo som už s tým mohol robiť.

Situácia vyvrcholila, keď si kúpil kvarteto Kufríkov z Kabaly. Tie dali jeho balíku takú obrovskú silu až by ho v hnutí Hare Krišna prijali medzi seba. S Michalom sme odvtedy nestavali balíky podľa zábavných typov (Kraby, Vojaci, Leviatani), ba ani podľa iných zábaviek (Brániace Medvede), ale výhradne vytvorené za jediným cieľom, aby sme dokázali Bena poraziť.

Tak sme ho stále prosili, prosili a prosili, no on nám nikdy nič nekúpil. Situácia bola neúnosná, a tak sme ho nejako prestali volať hrať a odvtedy som ho už možno celých dvadsať  rokov nevidel.

A vidíte, stále mu to neviem odpustiť!

PONAUČENIE: Ak nemáte talent od Boha, skúste sa zamyslieť, ako inak by ste vedeli situáciu otočiť vo Váš prospech. Áno, možno tým niekoho nepotešíte (priam až nahneváte), v princípe ide iba o to zamyslieť sa, ako ďaleko ste až ochotní zájsť.

#4 - Karma, tá je zdarma

V jeden slnečný víkend ma oslovilo pozvanie na Pioniersky turnaj vo vedľajšej obci. Takmer všetky karty do balíka sa povaľovali doma, takže nebolo čo riešiť. Tých pár zvyšných mi požičal rodinný priateľ Róbert, jeden z hlavných garantov košickej scény kartovej hry Magic the Gathering.

Už som sa videl, ako tým vidiečanom ukážem, o čom je skutočné hranie MtG na poloprofesionálnej úrovni. Konečne dostanú možnosť okúsiť na vlastnej koži, aké to je zažiť dokonalosť v pohybe a len jeden pohľad na moje nadčasové herné akcie im etabluje životnú auru direkciou k večnej dokonalosti. Ako zo zlatého grálu budú potom z týchto výnimočných momentov čerpať životnú silu až do konca ich dní na tejto pozemskej pláni.

Nebol som vtedy dobrý človek, to mi môžete veriť.

Môj červeno-čierny balík mal všetky predpoklady zvíťaziť. Skúšal som si hry doma otváracie ruky a čítal na internete pokročilé taktiky - tak veľa som bol ochotný obetovať pre jedno bezduché prvenstvo.

Nakoľko som Robove karty nechcel poškodiť, alebo si ich zameniť za tých zopár kusov, ktoré som už mal ja vlastné, tak do každého perfect sizeu s jeho kartou som vložil náhodný kúsok bieleho kancelárskeho papiera. Takto Robove karty boli hneď na prvý pohľad jednoznačne rozpoznateľné.

Ale čo čert nechcel, zaúradovala moja márnivosť.

Veď prečo by mali krásu dokonale postavených kariet v balíku “špatiť” nejaký škaredý papierik. Tak som ho z prednej strany dal na stranu zadnú, mysliac si, že to nič nezmení.

Ale veru zmenilo.

Červené lacné vonkajšie obaly boli ale nelesklé a presvitali. Nuž, táto informácia, mi dovtedy známa nebola. Prvými kolami turnaja som predchádzal ako nôž roztopenou vodou a nevyzeralo to na nič dramatické. Avšak hneď v prvej finálovej hre ma na to nešťastné presvitanie upozornil okolo stojaci hráč. Ukázal veľavravne rukou na jednu z robových kariet a zašepkal mi, že mám predsa označené karty papierikom. Urobil to slušne a nenápadne - lebo bol na sto percent lepší človek ako ja.

Absolútne som pocítil, ako to asi pre oko nezaujatého diváka muselo v tom momenta vyzerať. Tu, nejaký namyslený hráč z iného mesta príde, správa sa ako zosobnený druhý príchod Michaela Jacksona, postúpi si do finále a ešte k tomu všetkému aj podvádza. Tam ma veľmi nepoznali a o mojej neschopnosti podvádzať nemali odkiaľ vedieť.

Hanbil som sa.

Finále nemohlo dopadnúť inak ako mojou prehrou, pretože som sa nevedel sústrediť a robil chyby. Nezáležalo na tom, že mám aj s okuliarmi tak zlý zrak, že som tie papieriky jednoducho nevidel. Toto sa skrátka na turnaji (malom, či veľkom) nerobí, a tak ma to ohromne mrzelo a hnevalo.

PONAUČENIE: nie je správne vyvyšovať sa nad ostatných hráčov, nech už sú z Prahy, Ostravy, alebo so Žďáru nad Sázavou. Osud a karma si už potom nájde spôsob, ako Vám zresetovať hodnoty a málokedy to býva skúsenosť príjemná.

Pre dnešok sme sa ocitli na konci spomínacej chvíľky. Hádam ste si spoločne pri čítaní týchto pár riadkov dokázali predstaviť, s akou veľkou radosťou spomínam na tieto dávne časy. Raz takéto obyčajné príbehy bude mať každý jeden z Vás a budete sa o nich deliť pri ohni a za zvuku gitary s ostatnými.

Preto Vám želám dobrú ruku, pevné hody kockou a nech vás sprevádza úspešná aura hodná aspoň Koronetu.

Magicu zdar!

Kto sa ešte neprelúskal cez prvý diel, tak šup šup si ho prečítať kliknutím sem.

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.