Jak jsem si vytvořil Půjčovnu Modern MtG decků - část I.

Autor sa venuje MtG od edície Tempest a nakoľko už dosť dlho požičiava decky kde komu, takže určite vie, o čom v článku hovorí.

Všetko sa to začalo nejakých 5 rokov dozadu.

V tom čase sme ešte v Košiciach hrávali Modern turnaje takmer každý druhý - tretí piatok. Avšak malo to pár podstatných háčikov.

Málokedy nás bolo viac ako osem a aj tá legendárna osmička bývala niekedy problematická na dosiahnutie. Pri počte nižšom ako osem a ešte nedajboh ak išlo o nepárne číslo, ten turnaj za veľa nestál. Len málo pocitov na svete mi pripadá horších, ako keď sa dva týždne tešite na vykladanie kariet v páre a počujete tieto tri strašidelné slová: “Michal, máš bye.”

Kto niekedy videl akýkoľvek teleshoppingový pořad, tak si ho teraz predstavte. Ako tí prehajpovaní moderátori v ňom, aj ja som si položil otázku: “Predsa to musí ísť aj nejako lepšie!” A tak raz v rámci večerného premýšľania mi napadla myšlienka, ako dostať viac ľudí k hraniu formátu Modernu kartovej hry Magic the Gathering.

Nechápte ma zle.

S radosťou spomínam na majstrovské zápasy proti ľuďom, ktorí ma zobrali medzi svoje decky a naučili sa ma tolerovať. Či už to bol Borisov Jund, Orechov Obskúrny Čierny Deck, Peťov Infect, Martinov Iný Jund, Zsolkov Mill, Token, či iný divný deck, Adamov Smallpox, alebo zelená Landodeštrukcia druhého Martina.

Potenciál pritom v košickej hráčskej základni bezpochyby driemal. Obyčajne totiž deň predtým bola na programe noc s Komandérom a tam ich teda bolo. Doslova ako hadov v lietadle.

Niekedy aj šestnásť!

Závidel som im, nebudem klamať. Mať dvojciferný počet hráčov na majstrovskom neoficiálnom akoby FNM turnaji, to som si prial na narodeniny pri sfúknutí sviečok na torte hneď viac rokov po sebe. Ako ale vidíte, kým človek nevstane zo stoličky, nevezme šancu za pačesy, tak sa nikdy nič nestane a nezmení.

Takto nejako vznikla myšlienka o Modern požičovni balíkov. No na to, aby vôbec nejaká požičovňa existovala, bolo potrebné urobiť čo?

No predsa mať niečo hodné požičania.

Hlavnou ašpiráciou na privedenie nových hráčov bolo teda prvotné odstránenie vstupnej bariéry spôsobenej absenciou vlastného hracieho decku. Kto nemá balík, ten si len veľmi zložito z vrecka vyberie 500 eur a kvôli jednému - dvom turnajom za mesiac na neho minie tieto ťažko zarobené peniaze. Ak zoberieme do úvahy neustále bany, unbany, nové sady a tak podobne, tak ešte okrem iného je hrací deck potrebné neustále meniť a vylepšovať, čo logicky znamená prídavné investície peňazí. A to teraz nehovorím len o prispôsobovaní sideboardu na rovnako rýchlo sa meniacu metu, ktorá samozrejme tiež dokáže potrápiť peňaženku.

Preto mi hneď napadlo - ak by títo šikovní mladí ľudia mali zabezpečený balík na hranie, istotne by si prišli zahrať. Po dlhom rozhovore s existujúcimi hráčmi mi bolo vysvetlené, že full proxy balíky na turnaj jednoducho nepatria, pretože ľudia si svoje karty zakúpili za veľké peniaze a nebudú predsa hrať proti “akože” kartám iných, bohužiaľ v kartovej oblasti insolventných ľudí. To by totiž zrušilo tzv. “immersion”, čiže realistický pocit z ich hrania.

Nebudem klamať, dosť ma to nahnevalo.

Čo by moje chudobné dvanásťročné ja z minulosti dalo za to, aby sa zúčastnilo na v principe akomkoľvek MtG turnaji. Nemohlo to urobiť len preto, lebo rodičia mu dávali primerané vreckové na život, no to bohužiaľ nedostačovalo na nákup všakovakých kartičiek. Najmä na také tie vzácneho charakteru.

Preto som sa rozhodol zastať týchto ľudí, dať im druhú šancu na zábavu (aby sa už nemuseli trapošiť hraním toho nešťastného Komandéra) a začal som veľmi pomaly dávať dokopy Modern požičovňu.

Aké decky sa hodia do Modern Požičovne?

Skôr ako prejdeme v tej pomyseľnej tvarohovej plnke nášho článkového koláča, malé vysvetlenie. Tento príspevok berte ako jemný prierez dostupných Modern balíkov, vďaka ktorému možno urobíte rozhodnutie, s ktorým začať hrať a ktorý si postaviť. Nenásilne, jednoducho a na jednom mieste tu nájdete široké informácie s jednoduchým popisom každého z nich, ako aj rozličné úrovne náročnosti ich hrania.

Preto toto nie je iba článok o tom, aké všelijaké karty a decky má Michal doma, alé má aj blahodárny konzultantsko-edukatívny charakter.

Tu si dovolím jednu odbočku.

Jedna vec, na ktorú som hrdý je, že sa mi podarilo dohodnúť medzi košickými hráčmi povolenie aspoň na 4 kusy farebných proxy kariet. To platilo pre každý deck, čo v konečnom dôsledku znamenalo zníženie nákladov aspoň o tie štyri finančne najnáročnejšie karty.

Nasledovalo hľadanie a postupné skladanie balíkov.

Prvým Modern balíkom, ktorý som postavil, bol Tron. To som už niekde s určitosťou spomínal. Začal som teda hľadať ďalšie modernové archetypy, ktoré by neboli finančne náročné na postavenie a zároveň dostatočne zábavné na hranie.

Archetypy deckov v každej dobrej Modern Požičovni:

• Tribal - plný bytostí
• Combo - plný kombo kariet
• Control - plný rušenia a zabíjania
• Fun - plný zábavy
• Ostatné - plný všetkého ostatného

Niektoré sa postaviť podarilo, iné pre zmenu nie. Čítajte nižšie a dozviete sa podrobnosti.

Archetyp Tribal

Náročnosť Hrania - Ľahká až Stredná

Patria sem decky postavené okolo bytostí, majúcich rovnaký typ - tvoriaci jeden kolektívny kmeň. Nech už ide o Humanov, Sliverov, Eldraziov, alebo Zombíkov, všetci majú niečo spoločné a aj niečo odlišné.

Sliveri
“Jeden za všetkých, všetci za kráľovnú.”

Moja láska k Sliverom ako spoločenstvu nemá hraníc. V očiach doteraz vidím to, ako som sa o ich existencii dozvedel po prvý krát. Že vraj existuje taká komunita, kde jeden druhého nielen podporujú, ale aj si medzi sebou požičiavajú schopnosti, oblečenie, ba aj peniaze?

To je predsa tak neslovenské (kamaráti Šaňa Feketeho by mohli hovoriť).

O to viac moje túžby inklinovali k snahe vytvoriť aspoň polo-kompetitívny deck postavený výhradne z týchto najlepších priateľov.

Nebudete mi veriť, ale Lukáš Paugsch s ním raz dokázal celý Modern turnaj aj vyhrať, čo rozhodne podáva svedectvo o jeho geniálnych MtG schopnostiach. Lebo v princípe ide o jednostranný “weenie” deck, kde to rýchlo naberá spád smerom ku koncu.

Ale aspoň je s ním zábava (prirodzene primárne s deckom, no aj Lukáš má svoje momenty).

Link na decklist - tu

Humani
“Ak ľudí iba súdiš, nemáš čas ich milovať.”

Raz pár týždňov pred oslavou narodenia malého Ježiška v pochybnej budove kdesi na predmestiach Ázie mi prišla na um myšlienka, postaviť si tento veľmi ľudský balík.

Vymyslel a hral ho taký celkom vtipný ujo a vyzeral pritom tak prešťastne.

V podstate v sebe spája to najlepšie z bytostí Ľudí, ktorí kedy uzreli svetlo tohto sveta. Má v sebe silnú variabilitu a poskytuje dostatok možností na to, aby sa meral s tými naj deckmi na formáte.

Tak som si ho pod Ježiškom našiel a už o pár týždňov neskôr bol v akcii na turnaji.

Link na decklist - tu

Eldrazi
“Viac, je niekedy viac.”

Rozumiem, že mať v požičovni hneď dva de facto Tron decky nie je málo. V rozpore s týmto tvrdením musím vysvetliť ich základný rozdiel. Klasický Tron stavia na to, mať nutne v treťom kole všetky tri tron zeme. Na druhej strane Eldraziovia dokážu hrať aj bez nich, hlavne ak majú Eldraziho Tempľu, Kontrolóra Myšlienok, či Ničiteľa Realít. Vďaka silnému putu ku svojmu kmeňu ťahajú za jeden provaz, čo rozhodne cítiť.

Deck vznikol tak nejako náhodou, keď som si dal urobiť alter arty tron zemí a ostali mi staré tron zeme. Predsa som ich nemohol vyhodiť, ani predať.

Takto dostali druhú šancu zažiariť a niekedy býva pozitívne zmeniť originál Tron deck a skúsiť aj tento.

Link na decklist - tu

Zombíci
“Mozoooog, mozoooog.”

Nápad vytvoriť si tak trochu neturnajový balík postavený okolo Zombíkov prišiel nebadane. Najprv bolo kombo okolo troch kariet - Carrion Feeder, Gravecrawler a Undead Augur/Diregraf Captain/Plague Belcher. S nimi môžeme podľa počtu čiernej many obetovať Crawlera, ten dá +1/+1 counter na Feedera, a následne stratí protihráč život(y), a vzápätí ho zahráme znova a celý cyklus opakujeme, kým nám nedôjde mana.

Tento deck nie je dobrý, ale hrať ho v medziach zábavy býva celkom sranda. No na turnaj ho veľmi neodporúčam.

Link na decklist - tu

Archetyp Kombo

Náročnosť Hrania - Stredná až Ťažká

Patria sem decky postavené okolo dvoch, či troch kariet, ktoré ak dokáže hráč zahrať, tak obyčajne vyhráva hru. Ide o neinteraktívne decky, akým je v princípe jedno, proti čomu hrajú. Ich plán obyčajne býva stále ten istý. Patria sem napríklad Ad Nauseam, Oops All Spells, Amulet Titan, Living End a de jure aj Tron.

Ad Nauseam
“Nič ma nezastaví, som nesmrteľný.”

Raz za mnou prišiel kamarát Patrik. Nevychádzali mu peniaze, nakoľko študoval priamo v Přaze a tak mi ponúkol odpredaj svojho vtedajšieho balíka.

Váhal som.

Neviem, či ste niekedy hrali balík Ad Nauseam (krycie meno Gaudeamus Igitur - nepýtajte sa prečo), no ako pri mnohých iných kombo balíkoch aj tento stavia všetko na dve karty (Anjelská Grácia a Nauseam, niekedy aj Neživot). Čím nechcem povedať, že by ten deck bol zlý. Bohužiaľ nepatrí medzi tie, ktoré zoberie do ruky nováčik a vie ako na ne. Ale odkúpil som ho a Patrikovi dal peniaze, nech sa dokáže na vysokej škole dovzdelávať a byť konečne platným členom spoločnosti. 
Pamätám, ako si ho raz zobral môj menovec Michal na turnaj a prehral s ním prvé tri zápasy, lebo nevedel, ako (a hlavne kedy) má čo hrať. No ale keď v hre číslo štyri všetko klaplo a on vyhral, hlasným smiechom ma k sebe zavolal, aby sa o to so mnou podelil.

To presne definuje to, aký tento deck vlastne je.

Link na decklist - tu

Tron
“Jedna plus jedna plus jedna rovná sa sedem.”

Tuším som kdesi v televízore pozeral premietanie z nejakého GPčka a jeden z hráčov hral práve Zelený Tron. Postavený na tom, aby hráč mal v treťom kole sedem mán (čo je veľa) a mohol zahrať veľké, mocné a parádne spelly.

V poslednej dobe však schytával rany zľava, sprava, zhora, či zdola a tak trochu spadol z trónu. Hráčska základňa Tronu sa nám teda o niečo zmenšila, ale to nám predsa nevadí, lebo láska k Tronu je presne rovnaká, ako láska k bielej čokoláde - vydrží večne.

Ponaučenie - nepozerajte na twitchi blbosti, lebo dopadnete ako ja.

Link na decklist - tu

Amulet Titan
“Pokojný večer, na vŕšky padal, na sivé polia.”

Celé kombo sa to točí okolo Amuletu, ktorý odtapuje do hry prichádzajúce zeme. Platí to, aj keby mali prísť tapnuté. Potom do rovnice pripočítame Azusu, Dryádu, ktoré nám dávajú viacero možností vložiť do hry zem (niekedy aj tri) a sme v princípe v domčeku. Potom už len zautočíme Titanom, dáme mu double strike a nastane koniec.

Ono pri tomto decku treba poriadne rozmýšľať, lebo ide o naozaj jeden z najnáročnejších balíkov vo formáte Modern.

Osobne ho nemám veľmi rád, no napríklad taký kamarát Matej na neho nedá dopustiť, takže na ňom musí niečo byť.

Link na decklist - tu

Living End
“Akýže koniec, to je iba začiatok!”

Tiež som ho videl tuším kdesi na twitchi a vyzeral zaujímavo. On existoval už dlho, no prídavkom kľúčových kariet ako Force of Negation a neskôr všemocného Griefa sa dostal do Tier 1 spoločnosti.

V princípe funguje tak, že si dobrovoľne dáte veľké bytosti do hrobu a zahráte niektorý zo spellov, čo majú cascade. Nakoľko všetko v decku stojí viac ako 3 many, jediný spell, ktorý cez cascade nájdeme a vyhodnotíme, bude práve Living End. Ten dá všetky veľké bytosti z hrobu do hry a potom väčšinou vyhráme.

Vďaka vyššie spomínaným kartám môžeme pred zahratím dôležitej karty zistiť, či je “vzduch čistý” a to decku ohromne pomáha.

Link na decklist - tu

Ooops All Spells
“Klasické zeme sa veľmi preceňujú.”

Keď v sade Zendikar Rising vyšli tzv. obojstranné karty, úplne nový druh decku na seba nenechal dlho čakať. S ich pomocou dostali karty, pri ktorých si čosi hľadáme v knižnici, až kým nenájdeme zem úplne nový rozmer. S istotou môžeme spoliehať na to, že skrátka žiadnu zem už nikdy nenájdeme.

Tento deck je už dosť zastaralý a bolo by potrebné ho vylepšiť, no je s ním riadna sranda. A ako s ním vyhrať?

No buď zahráme Charbelchera a aktivujeme ho, alebo existuje aj druhý a tretí spôsob. V druhom zahráme Špióna, či Informátora, tí nám dajú celú knižnicu do hrobu, vtedy dá Chill 12 damage do protivníka a ak to nie je dosť, tak pokračujeme. Keďže Narcomoeba prišla do hry, tak sa aktivujú všetky tri Swordy a prídu do hry na ňu. Všetky tri obetujeme a dáme z hrobu do hry Titana. Nakoľko ide o druhý cast trigger kola, aktivujú sa Vengeviny, ktoré dáme do hry zadarmo a keďže majú haste, tak okamžite útočia za 16 damage. Dokopy to teda robí 28 damage, čo väčšina protivníkov nerozchodí. Ak majú viac ako 30 životov, odstránime si knižnicu ako vo vete predtým, s Memory´s Journey si dáme na vrch knižnice Oraklu a výhra je naša.

Link na decklist - tu

Archetyp Control

Náročnosť Hrania - Stredná až Ťažká

V tejto škatuľke nájdeme decky postavené za účelom kontrolovania hry. Ich základným cieľom obyčajne býva zrušiť všetky spelly už v zárodku, zároveň zničiť to, čo sa zrušiť nepodarí a nakoniec (po 20 kolách) ubiť protivníka nejakou tou 1/1 bytosťou. Patrí sem napríklad Stoneblade, Death and Taxes, Bring to Scapeshift, Enchantress, či Mono Blue Tempo.

UW Control - Stoneblade
“Iba Ty si strojcom svojej budúcnosti.”

Keď si kamarát Robo postavil Esper Control, potešili sme sa. Aspoň bol nový deck v rotácii tých, proti ktorému bolo možné hrať. Avšak malo to jepičí život, pretože aktívneho Roba nebavilo kontrolovane čakať a iba reagovať na protihráčove činy.

Tak som teda od neho za zvýhodnenú baťovskú cenu deck odkúpil a zakomponoval ho do Požičovne. Nakoľko mi ale Esper kombinácis príliš nevoňala, vyhodil som čiernu farbu s stavil na osvedčenú modro-bielu.

V princípe je tento deck na hranie dosť zložitý. Ba čo viac, hry obyčajne trvajú super dlho a nikdy sa pri jeho hraní nestihnete najesť, ba ani si zaskočiť na toaletu. Takže veľa fanúšikov nemá, lebo bez chodenia na záchod to skrátka nejde.

Link na decklist - tu

Mono Blue Tempo
“Som modrý, da ba dee, da ba di.”

Tento deck hrala na jutúbe nejaká baba. Celkom jej to išlo. Teda, rozhodne jej to išlo lepšie, ako keď s ním hrám ja. Ide o dosť priamočiary balík, čo vyloží Delvera a následne ho ochraňuje, kým nevyhrá.

Hral som s ním na pár turnajoch, no takmer vždy z toho bola prehra a chýbalo mi jedno kolo. Ale ako vravím, nepatrím medzi extra nadaných hráčov a poväčšinou na turnajoch hrávam rýchlo a na základe intuície, pretože sa mi po celom týždni akútneho rozmýšľania v práci už na turnajoch moc premýšľať nechce. Plus v ňom nájdeme Snapcastera, čo je rozhodne jedna z mojich najobľúbenejších kariet všetkých čias.

Link na decklist - tu

Death a Taxes
“Väzenie - to ultimátne miesto kam ťa pošlú premýšľať nad tým, čo si urobil.”

V jedno popoludnie, ako som listoval kartami mimo MtG balíkov mi padol pohľad na Giverku. Ako môže tak dobrá karta nebyť v žiadnom decku? Potom to nabralo rýchly spád a vznikol tento deck.

V princípe využíva tie najsilnejšie biele karty, ktorými zakazuje, otravuje, až nakoniec vytvorí väzenie, z ktorého niet úniku. Nebol až tak drahý na vytvorenie, pretože v ňom na rozdiel od ostatných máme len lacné zeme a iba zopár drahých bytostí (ehm Solitude ehm).

Raz za čas ho oprášim na turnaji len preto, nech si ostatní vážia, že ho nehrám. Len aby sa naň nezabudlo.

Link na decklist - tu

Enchantress
“Čarujem, čaruješ, čarujeme.”

Znova som browsoval po internete a úplnou náhodou našiel tento deck. Má v sebe tú kvapku nezvyčajnosti a zároveň aj kopu, kopu Enchantmentov, ktoré vytvárajú synergie, o akých sa vám ani len nesnívalo. Pomaly omotávajú a sťahujú slučku okolo oponenta, až nakoniec zahráme Emrakula a je vymaľované.

No povedzte, koľkokrát ste už zahrali Otca všetkých Eldraziov? Pre mňa to bol naozaj úžasný pocit a preto sa k decku zavše rád vraciam.

Okrem iného som s ním doteraz vždy porazil Roba, čo je motivácia navyše, pretože on je veľmi súťaživý. Keď ho zbadá, tak hneď začne nadávať a núti ma hodiť ho do Hory Osudu.

Link na decklist - tu

Bring to Scapeshift
“Ochutnaj dúhu!”

Niekedy ma prestanú baviť tie obskúrne a niche decky, ktoré musím každému vysvetľovať, ako sa vlastne hrajú. Vtedy mám pocit vytvoriť čosi klasické, silné a dobré. Takto nejako vznikol balík postavený okolo dobrých kariet ako Wren, Valki, Scapeshift, Valakut, či malý Teferi.

Spôsobov na víťazstvo je hneď niekoľko. Tak napríklad zahráme Scapeshift, obetujeme všetky zeme, dáme do hry Valakuty a ustrieľame protihráča do večnosti. Alebo zahráme Bring to Light, dáme do hry druhú stranu Valkiho (áno, to sa smie) a vyhráme. Alebo len protihráčovi rozprávame o tom, koľko veľa peňazí stojí každá karta v našom decku, až ich to prestane baviť a vzdajú sa.

Link na decklist - tu

Pre dnešok skončíme tu.

Už o bližšie nešpecifikovaný čas uverejníme diel druhý, v ktorom budeme pokračovať a kde sa okrem iného dozviete o zvyšných deckoch, zaujímavé štatistiky, ako aj tipy a triky, spojené s prevádzkovaním Modern požičovne.

Tak si to nenechajte ujsť.

Magicu zdar!

pokračovanie příšte.

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.